Rím a Vatikán – moje prvé cestovanie so snežnými guľami. Rím – večné mesto. Vatikán, najmenší štát na svete, enkláva uprostred Ríma. Na ich prehliadku sme mali dva dni. Rím a Vatikán sme navštívili mimo hlavnej sezóny a tak sme stretávali menej turistov ako počas leta. Veľa sme chodili pešo, ale oplatilo sa. Možno vám moje cestovateľské skúsenosti pomôžu a možno vás aj motivujú k ich návšteve.
Rím – mesto, ktoré vie očariť
Rím nebol mojou vysnívanou destináciou. Ale keď mi jedného dňa zatelefonoval syn, že na internete našiel možnosť kúpiť spiatočnú letenku z Bratislavy do Ríma za 0,20 €, tak som neváhala ani minútu a kúpu som mu odobrila. Áno, čítate dobre, spiatočná letenka stála 0,20€! V novembri 2009 otvárala spoločnosť Ryanair novú linku Bratislava – Rím a prvých 10 spiatočných leteniek ponúkali za 0,20 € na osobu. Žiadne poplatky k tomu, toto bola konečná cena letenky. Samozrejme, z letiska Ciampino sme sa museli dostať do Ríma. Autobusové lístky spoločnosti Terravision sme mali zabookované cez internet. Cesta trvala skoro hodinu, ale v autobuse sme si podriemali. Vystúpili sme na zastávke pri vlakovej stanici Termini railway station . Bolo už po polnoci a po vystúpení z autobusu som zažila riadny šok. Všade okolo mňa porozhadzované papiere, zvyšky jedla, proste neskutočný neporiadok.
Ubytovanie sme vyberali cez booking. Musím sa priznať, že ubytovanie v hosteli som zažila prvýkrát a bola som milo prekvapená. Mali sme k dispozícii jednu izbu trojizbového bytu. Bola zariadená jednoducho, ale na dve noci nám veľa prepychu nebolo treba. Dôležité bolo, že tam bolo čisto a že každý mal vlastnú posteľ. Dokonca na chodbe bol aj PC s internetom. Hostel mal dobrú polohu. Z Termini sme sa k nemu dostali v pohode pešo a Koloseum sme mali tiež na dosah pešou chôdzou.
Pred cestou do Ríma sme mali doma prípravu. Vyhľadávali sme pamiatky, ktoré chceme vidieť a syn robil plán. Išli sme tam na víkend, takže času veľa nebolo. Ale požiadaviek, čo všetko chceme vidieť, bolo veľa. My sme len dávali požiadavky a syn vypracoval mapu navštívených pamiatok. Na mape sa to javilo ďaleko, v skutočnosti sme chodili takmer všade pešo a videli sme toho omnoho viac.
Návšteva Vatikánu
Prvý deň sme mali vyhradený pre Vatikán. Vstávali sme skoro ráno a cestou na metro sme prechádzali aj cez Termini. Ráno tam už bol poriadok, po papieroch a jedle ani stopy.
Námestie sv. Petra (Piazza San Pietro) a Bazilika sv. Petra (Basilica di San Pietro)
Oplatí sa privstať si a dostať sa na Námestie sv. Petra pred siedmou ráno. Davy turistov ešte nestáli pred vstupom do chrámu a mohli sme si vychutnať pokojnú atmosféru na poloprázdnom námestí. V Bazilike sv. Petra sme boli medzi prvými návštevníkmi. V tichosti sme sa kochali interiérovým stvárnením chrámu, jeho sochami, freskami, obrazmi a oltármi. S vyvrátenými hlavami sme obdivovali úžasnú kopulu, postáli sme pred Michelangelovou Pietou, ktorá je od roku 1972 chránená sklom. Pohladili sme nohu sochy sv. Petra ako záruku, že sa do Ríma ešte niekedy vrátime. Potom sme išli na kupolu – miesto, ktoré sľubovalo výhľad na Rím.
Výstup na kupolu baziliky nie je zadarmo. Zaplatili sme 5€ a všetkých 551 schodov sme prešli pešo. Prejsť posledné schody v priestore medzi vonkajšou a vnútornou kupolou bolo zaujímavé, museli sme sa nakláňať v tvare kupoly. Komu sa zdá počet schodov veľa, tak za ďalší poplatok 2€ sa môže vyviezť do výšky prvých 231 schodov výťahom. Ostatné je potrebné prejsť pešo. Z kupoly je nádherný výhľad nielen na Rím, ale aj na Vatikánske záhrady. Pri zostupe z kupoly, na ktoré je určené druhé schodisko, sme sa ešte pristavili na v úrovni strechy, odkiaľ sme odfotili notoricky známy pohľad na Námestie sv. Petra aj s kolonádou a s cestou, ktorá vedie k Anjelskému hradu. Otváracie hodiny baziliky a jej sprístupnených miest.
Vatikánske múzeá (Musei Vaticani)
Prejsť z Námestia sv. Petra k Vatikánskym múzeám pešo je pomerne jednoduché a rýchle. Stačí sa držať múru, ktorý tvorí hranicu štátu Vatikán. Akurát som bola prekvapená množstvom žobrákov, ktorí popri tomto múre sedeli a svojim postihnutím sa snažili vylákať od turistov peniaze..
Do múzeí sme prišli pred deviatou. Múzeá práve otvárali a tak tam nebolo veľa turistov. K pokladni sme sa dostali pomerne rýchlo. Kúpili sme si lístky a prehliadka priestorov plných krásnych, cenných a priam neskutočných pamiatok, sa mohla začať. Prechádzali sme miestnosťami, pozerali po stenách, po stropoch, obdivovali zručnosť a nápaditosť ľudí. Objavili sme aj krásne pomarančovníky v záhrade. Pozerali sme na ne spoza okien, pretože ku nim sme ako turisti nemali prístup. Keď sme nevládali, posedeli sme si na lavičke v átriu múzeí, nabrali energiu a pokračovali ďalej v pozeraní pamiatok.
Nakoniec sme sa dostali do Sixstínskej kaplnky. Bola preplnená ľuďmi a bol to jediný priestor v múzeách, kde sa nedalo fotiť. Ale vynaliezaví ľudia držali mobil či fotoaparát v dlani a so spustenými rukami a bez blesku robili zábery. Vzhľadom na množstvo ľudí, takéto fotenie nebolo možné len tak ľahko odhaliť. Využitie takto robených záberov neviem posúdiť, nevidela som ich. Na internete je dosť kvalitných fotiek zo Sixtínskej kaplnky, tento spôsob fotenia ma nelákal. Radšej som popustila uzdu svojej fantázii a predstavovala si konkláve – voľbu pápeža, ktorá sa koná práve v tomto priestore. Ešte sme si posedeli na kávičke, ktorá vo veľkosti picolo nás prekvapila. Zostupom zaujímavým schodiskom s umelecky stvárneným zábradlím, s nízkymi stupňami, sme múzeá ako aj Vatikán opustili.
Kalendár otváracích hodín – Vatikánske múzeá a Sixstínska kaplnka
Rím a jeho pamiatky
Z Vatikánu sme pokračovali krásnou a širokou cestou k Anjelskému hradu (Castel Sant´ Angelo). Ten sme si pozreli len z exteriéru a Anjelským mostom (Ponte Sant’Angelo) sme sa cez rieku Tiber dostali do malebných uličiek Ríma.
Začal nás premáhať hlad a tak sme sa najprv zamerali na reštauračné zariadenia. Bolo ich veľa, všade nás ľudia lákali na návštevu práve tej ich výnimočnej reštaurácie. Nakoniec sme si v jednej objednali pravé talianske cestoviny a k tomu sme si dali tiramisu. Cestoviny, ale aj zákusok chutili inak ako u nás doma. Raz darmo, talianska kuchyňa chutí najlepšie v Taliansku.
Námestie ľudu a Španielske námestie
Po krátkom obede sme pokračovali smerom na Námestie ľudu (Piazza del Popolo). Zaujímavosťou tohto námestia sú dva takmer identické kostoly. Keď si zvolíte dobrý uhol pohľadu získate akoby zrkadlový obraz jedného kostola. Ale nie sú úplne identické, jeden má kupolu oválnu a druhý okrúhlu. My sme mali smolu, jeden kostol opravovali a jeho ohradenie narušil mnou očakávaný symetrický pohľad. Nachádzajú sa tu fontány a obelisk dovezený z Egypta. Kedysi sa na tomto mieste konali popravy. Dnes je námestie plné živých a zvedavých turistov, ktorí oddychujú pri fontánach. Môžete si odtiaľto urobiť výlet do parku Pinzio.
Ďalším známym námestím, ktoré sme navštívili bolo Španielske námestie (Piazza di Spagna). Svoje pomenovanie dostalo od Španielskeho cirkevného zastupiteľstva pri Svätej stolici v neďalekom Palazzo Monaldeschi. Toto námestie je známe hlavne vďaka schodom, ktoré sa nachádzajú nad ním. Španielske schody (Scalinata di Spagna) sú miestom stretávania turistov, ale aj domácich obyvateľov. Na mnohých obrázkoch sú tieto schody vyzdobené kvetinami. Ale táto výzdoba je od mája do júna a potom sa z nich stávajú schody plné ľudí posedávajúcich, rozprávajúcich sa, alebo zvedavých turistov, ale už bez kvetov. Niekedy sú schody tak preplnené, že sa po nich dá ťažko prejsť. Mali sme šťastie, prietoru na schodoch bol dostatok a nám poslúžili na oddych. Zo Španielskeho námestia sa priamo dostanete na Via dei Condotti – ulicu plnú luxusných butikov.
Fontána di Trevi, Trajánove fórum a Koloseum
Ďalšia naša zastávka bola pri najznámejšej talianskej fontáne Fontána di Trevi. Jej veľkosť, prepracovanie a krásna voda ma ohromila. Sklamal ma priestor kde sa nachádzala. Je akoby natlačená medzi domami. Ale aj na takom uzatvorenom priestore fascinuje svojou nádherou. O tom vás ľahko presvedčí množstvo ľudí, ktoré tam nájdete. A nezabudnite do fontány vhodiť mincu – pravou rukou cez pravé rameno, aby ste sa do Ríma ešte vrátili. Z tejto fontány vyzbierali za rok 2016 1,4 mil. eur, ktoré boli venované katolíckej charite Caritas ako dar.
Fontánu di Trevi preslávil film Frederica Felliniho Sladký život. Pozrite si ukážku z filmu, ktorá sa odohráva práve v tejto fontáne a je známa po celom svete.
Pokračovali sme na Trajánove fórum (Foro di Traiano), kde sa nachádza Trajánov stĺp. Tento stĺp je umelecké dielo, ktoré v špirálovito stúpajúcich reliéfoch znázorňuje momenty z Dáckej vojny. V podstavci stĺpa je uložená urna s popolom samotného cisára Trajána.
Slnko už pomaly zapadalo a my sme cestou na hostel ešte stihli pozrieť Koloseum (Colosseo). Neboli sme vo vnútri, obišli sme ho dookola. Tu sme stretli pouličných predajcov čohokoľvek, hlavne aby o to mali záujem turisti. Nekúpili sme od nich nič, dali sme prednosť obchodu s potravinami a kúpili sme si syry, chlieb a vínko. Na izbe sme sa najedli, po celodennom chodení nám takéto občerstvenie aj dobre padlo.
Večer sme sa vybrali pozrieť Rím zahalený tmou a osvetlený. Zaujímavo osvetlený bol Konštantínov víťazný oblúk (Arco di Costantino). Na Kapitolskom námestí (Piazza de Campidoglio), hneď vedľa Senátorského paláca, sme objavili sochu vlčice ako kojí Romula a Rema – dvojičky, ktoré podľa povesti boli zakladateľmi Ríma.
Trhovisko Campo dei Fiori, Piazza Navona
Na ďalší deň ráno sme oddýchnutí a vyspatí pokračovali v spoznávaní Ríma. Začali sme na najznámejšom trhovisku Campo dei Fiori market. Naše oči sa kochali potravinami, prvýkrát som videla, ako rastú jedlé gaštany a stánok s koreninami nás svojou vôňou fascinoval.
Ďalším námestím, ktoré sme si pozreli, bolo Piazza Novona. Toto námestie je zaujímavé vďka svojmu oválnemu pôdorysnému tvaru. Stojí totiž na mieste, kde kedysi bol štadión. Na námestí sú tri fontány. Najznámejšia je Fontána štyroch riek (Fontana dei Quattro Fiumi), v ktorej sú symbolicky znázorňené štyri veľké svetové rieky: Níl, Ganga, Dunaj a Rio Plata. Na námestí boli pouliční umelci, ktorí si práve rozkladali svoje stojany.
Panteón a kaviareň
A konečne sme sa vybrali k miestu, na ktoré sa náš kávičkár najviac tešil – ku Panteónu. Ak si lámete hlavu, čo má káva spoločné s Panteónom, tak vedzte, že v jeho blízkosti sa nachádza najznámejšie talianske esspreso La Casa del Caffé Tazza d’Oro ktorá si vás svojou atmosférou a kávovou vôňou úplne podmaní. Káva čerstvo zomletá bola podľa vyjadrenia fajnšmekra veľmi dobrá. Dokonca som sa dozvedela, že to bol jediný podnika, kde sa stála fronta na mužské WC. Pretože návštevníci kaviarne boli z 95% chlapi. Kaviareň je otvorená od pondelka do soboty od 7.00 do 20.00, v nedeľu od 10.30 do 19:15. Pozrite si eshop kaviarne.
Ale hlavným dôvodom návštevy námestia Piazza della Rotonda bol Panteón (Pantheon). Je to najzachovalejšia stavba starovekého Ríma. Panteón je kostolom a zároveň aj hrobkou. Videla som tu hrobku Rafaela, ale aj talianskych králov. Nemá okná a jediným zdrojom svetla v objekte je otvor v mohutnej kupoli, ktorá má priemer 43,22 m. Otvor nie je uzatvorený, pri pohľade naň vidíte kus modrej oblohy. Samozrejme podľa počasia. Aj som si lámala hlavu, čo s vodou ktorá naprší dovnútra, ale internet mi dal odpoveď. Podlaha je prispôsobená tak, že čo naprší, to sa stratí cez jej odvodnenie. Táto stavba svojou monumentálnosťou, unikátnosťou a technickým riešením na mňa najviac zapôsobila.
Kapitol, Rímske fórum a Benátske námestie
Naša ďalšia zastávka bol Kapitol (Campidoglio). Kto nemá naštudované pamiatky Ríma ani netuší, že pri návšteve Kapitolu stojí na najmenšom zo siedmych pahorkov, na ktorých bol kedysi postavený staroveký Rím. Odporúčam zvoliť si na návštevu tohto námestia cestu po schodoch. Naskytne sa vám nádherný pohľad na námestie a možno aj hrejivý pocit ísť po schodoch navrhnutých Michlenagelom a obdivovať sochy na začiatku a na konci balustrád. Samotné námestie lemujú tri paláce a v strede sa nachádza kópia sochy Marca Aurélia.
Popri Senátorskom paláci, ktorý sa nachádza v čele námestia, sme sa dostali k Rímskemu Fóru (Forum Romanum). Prichádzali sme k nemu zvrchu a tak sme mali krásny výhľad ma plochu, kde kedysi boli trhy, svätyne, súdne dvory ale aj miesta, kde sa stretávali obyčajní občania. Pozostatky budov v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa tadiaľ prechádzali, sa mi zdali obrovských rozmerov – hlavne čo sa výšky týka. Stačilo sa na chvíľu zastaviť, zapojiť fantáziu a Rímske námestie v mojich predstavách ožilo. Návštevné hodiny v lete sú od 8:30 do 16:15. Ak si chcete kúpiť lístok, tak sa nespoliehajte na pokladňu pri Koloseu, bývajú tam veľké rady.
Nemuseli sme ísť ďaleko a dostali sme sa na Benátske námestie (Piazza Venezia). Tu nás premohol hlad, smäd a únava a tak sme si posedeli na zelenom ostrovčeku uprostred rušnej dopravnej križovatky. Veru tu bolo na môj vkus príliš veľký dopravný hluk. Autá a autobusy chodili neustále okolo. Dominantou námestia je biely mramorový pamätník kráľa Viktora Emanuela II (Monumento nazionale a Vittorio Emanuele II, skrátene Vittoriano), ktorý pripomína zjednotenie Talianska. Táto stavba z bieleho mramoru si vyslúžila rôzne nelichotivé pomenovania: písací stroj, zuby Ríma, pisoár či svadobná torta.
Koniec víkendu v Ríme
Išli sme na hostel, zobrali si veci, odovzdali kľúče a cestou na železničnú stanicu sme sa ešte zastavili pri Bazilike Panny Márie Väčšej (Basilica Papale di Santa Maria Maggiore). Mali sme smolu, bola zatvorená a tak sme nemohli ísť do vnútra. Táto bazilika má spojitosť s dejinami nášho národa. V deviatom storočí práve na tomto mieste udelil pápež povolenie Cyrilovi a Metodovi na používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Škoda, mohli sme vidieť baziliku, v ktorej v roku 2010 (rok po našej návšteve Ríma) krstil svojho prvorodeného syna Marek Hamšík. Otváracie hodiny baziliky Panny Márie Väčšej nájdete tu.
A je tu záver nášho víkendu v Ríme. Na železničnej stanici ma ohúril ruch a množstvo ľudí a na letisku zas mačka “cestovateľka”, ktorá spokojne spala na sedadlách pre cestujúcich. Nikomu nevadila, nik ju nebudil a tak si snívala svoj myšací sen. Rím opúšťame v nočných hodinách. Ešte posledný pohľad na vysvietené večné mesto a už mierime do Bratislavy.
Najznámejšie pamiatky v Ríme sa dajú prejsť pešo. Možno na záver dňa budete unavení, ale okrem pamiatok a tlačenice v metre či v autobuse zažijete atmosféru rímskych uličiek, uvidíte zaujímavé stavby alebo prechádzku spojíte s návštevou obchodov.
Rím a doprava
Rímske ulice a uličky boli preplnené autami, autobusmi ale aj skútrami. Skútre boli na každej križovatke vredu a aj keď som prechádzala na zelenú, akonáhle som začula “skútrošoférov” pridávať plyn, pridala som do kroku. A to aj napriek tomu, že som prechádzala na zelenú. Takže v Ríme môžete cestovať autobusom, taxíkom, vlakom a metrom. Potrebujete zistiť druhy cestovných lístkov a ich cenu? Stačí kliknúť.
Ale aby som nekrivdila doprave v Ríme, našli sme aj požičovňu bicyklov “bike sharing”, ktorú návštevníci ako aj obyvatelia Ríma môžu využívať na rýchly presun do historického centra. Prečítajte si ako táto služba funguje. Najmodernejší spôsob, ako sa premiestňovať po pamiatkach v Ríme je využívanie služby Segway Tour. Neviete čo to je? Tu nájdete informácie.
Môj tip na záver
Poznáte Ústa pravdy (Bocca della Verità)? Ak nie, nič si z toho nerobte. Ani ja som o nich nič nevedela, pokiaľ som nepísala tento článok. Je to starobylá „maska“ vytesaná z mramoru a od roku 1632 je zamurovaná v stene bazliky Santa Maria in Cosmedin . Kostol nájdete na Námestí Forum Boarium. Bazilika je otvorená od 10:00 do 15:00 a od 15:30 do 17:00 a stena s ústami pravdy je otvorená od 9:00 do 14:00 a od 14:30 do 18:00 Môže sa stať, že prístup k Ústam pravdy občas zatvoria aj počas zatvorenia kostola. Vstup je tam zadarmo. Treba rátať s dlhými radmi k Ústam pravdy.
Podľa legendy Ústa pravdy slúžili ako detektor lži. Ak niekto vložil ruku do týchto úst a povedal lož, maska mu ruku odhryzla. V stredoveku si manželia takto overovali vernosť svojich manželiek. Táto legenda sa využila aj vo filme Prázdniny v Ríme z roku 1953, v hlavnejúlohe Audrey Hepburn a Gregory Peck.
Pri najbližšej návšteve Ríma baziliku navštívim a vyskúšam Ústa pravdy. A že sa do Ríma vrátim, je viac než isté. Veď som hodila mince do Fontány Di Trevi, aj som pohladkala nohu sochy sv. Petra v Bazilike Sv. Petra.