Hlina – stavebný materiál našich predkov, ktorý v súčasnosti zažíva znovuzrodenie. S vývojom nových stavebných materiálov upadla hlina do zabudnutia, ba priam vymizla zo stavbárskej ponuky. No vďaka súčasnému trendu zdravého bývania a vďaka nadšencom, ktorí z nej dokážu urobiť nádherné veci, sa stále častejšie objavuje hlina na stavbe v rôznych podobách.
Na úvod “hlinená” teória
Hlina je druh zeminy. Ílovité zeminy sú súdržné a patria v stavebníctve do triedy ťažiteľnosti 2 až 4. Na ich rozpojenie stačí rýľ alebo krompáč. Definíciu hliny nájdete aj na Wikipédii: Hlina je zemina s obsahom 30 – 50 % častíc väčších ako 0,01 mm. Hliny sú tvorené prevažne prachovými časticami. V menšom množstve obsahujú piesočnatú a ílovitú frakciu. Vznikajú priamym zvetrávaním rôznych hornín a sú často sfarbené hydroxidmi železa do hneda, žlta alebo hrdzavohneda. (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlina)
Hlina, ako každá zemina, má svoje vlastnosti. Farba je ovplyvňovaná prítomnosťou minerálov. Minerály železa farbia hlinu do žlta, okrova a oranžovo-hneda, prítomnosť minerálov na báze kalcia dávajú hline svetlejšiu farbu. Mineralogické zloženie hliny je podmienené procesom jej vzniku. Veľkosť častíc – hlina obsahuje častice do veľkosti 2 mm: pieskové zrná 2 – 0,063 mm, prachové častice 0,063 – 0,005 mm, ílovité častice ‹ 0,005 mm.
Výhody hliny ako stavebného materiálu
Z pohľadu spracovania je hlina materiál energeticky nenáročný. Jej dobrá dostupnosť minimalizuje náklady na dopravu. Podmienkou je, že sa uspokojíme s lokálnou základňou hliny a nemáme nároky na špeciálne hliny dovážané zo zahraničia. Spotreba energie pri používaní hlinených stavebných prvkov je tiež minimálna, ale aj tu je podmienkou prírodné sušenie. Pri dodržaní týchto podmienok môžeme hlinu zaradiť k materiálom s nízkou uhlíkovou stopou. Hlina je materiál recyklovateľný, samozrejme pokiaľ sa do nej nepridajú žiadne chemické prísady.
Je hlina z vašej záhrady vhodná na stavbu?
Predstavujete si, že materiál na vašu stavbu si vykopete rovno za domom? Celkom prístupný a lacný materiál, poviete si. Asi vás sklamem, ale nie z každej hliny urobíte kvalitné hlinené konštrukcie.
Ako zistiť či je hlina vhodná na stavbu
Zmiešate kus hliny s vodou a vytvoríte guličku. Necháte ju vysušiť, ale naozaj dobre vysušiť. Gulička sa suší aj týždeň – dva, v teplej miestnosti. A keď vysušenú guličku potom hodíte o zem a rozbije sa na dve časti, je hlina dobrá, ílovitá. Ak sa rozsype na veľa drobných častí, hlina nevyhovuje, obsahuje málo ílu.
Ílovitá hlina, ktorá vyhovela prvej skúške sa musí upraviť a zmiešať sa s pieskom. Chcete zistiť, aké množstvo piesku je potrebné primiešať do hliny? Z vlhkej hliny si urobíte vzorku v tvare valca. Ryhami na ňom vyznačíte vzdialenosť presne 10 cm a necháte vzorku dobre vysušiť. Podľa toho, ako sa vám zmenšila vzdialenosť medzi ryhami, dokážete vypočítať zmraštenie hliny. Táto negatívna vlastnosť hliny sa vylepšuje pridaním plnív – piesku a štrkopiesku, ktorých pevné časti spevňujú hlinu a zabraňujú jej zmrašťovaniu. Taktiež sa pridáva do zmesi rozptýlená výstuž – slama.
Hlina, ktorá je vhodná na stavbu, sa nenachádza hneď na povrchu pozemku. Väčšinou sa tam nachádza humusová vrstva, v ktorej sa nachádzajú rôzne organizmy. Táto vrstva je na hlinené omietky nevhodná. Organizmy by sa postupne rozkladali a v omietke by hnili. Na stavebné konštrukcie sú vhodné ílovité hliny, ktoré sa nachádzajú o niečo hlbšie. Pri mojej návšteve som videla výkop za domom, odkiaľ sa získavala hlina na omietky. Keď sa pozriete na fotku výkopu, tak uvidíte jednotlivé vrstvy zeminy. Vrchná svetlá vrstva je násyp, v ktorom sú veľké kamene. Potom nasleduje tmavšia vrstva humusu a až pod ním sa nachádza hlina, ktorá sa dala použiť na omietky.
Hlinené omietky v interiéri
Mala som tú česť vidieť výsledok práce ľudí, ktorým hlina učarovala. Ľudí, ktorí z nej dokážu urobiť krásne omietky a na nich ešte krajšie sgraffito či reliéfy. Vďaka týmto ľuďom som krásu hlinených omietok mohla vnímať priamo v dome, kde všade naokolo bol síce stavebný neporiadok, no zároveň som okolo seba cítila pozitívnu energiu. Nevedela som, kam sa skôr pozrieť, na čo sa pýtať. Radšej som nechala pánov majstrov, aby o svojej práci rozprávali sami. Tak som sa dozvedela všetko podstatné. Bol to zážitok počúvať ľudí rozprávať o práci, ktorá ich baví.
Technológia vyhotovenia hlinených omietok
Príprava podkladu pod omietku je rôzna, závisí od materiálu, na ktorý sa nanáša. Najčastejšie sa ako podklad dáva obyčajný špric alebo štukatérska rákosová rohož, ktorá musí byť dostatočnú hustotu (70 stebiel na 1 m2). Hlinená omietka sa na stenu nanáša v dvoch vrstvách. Hrubá omietka je vytvorená z hliny, ktorá obsahuje väčšie množstvo ílu. Pri vysychaní sa na nej objavujú trhliny, čo nie je na škodu. Tie totiž prispievajú k lepšej priľnavosti jemnej omietky. Tá vďaka vyššiemu obsahu piesku sa nezmršťuje a nevytvárajú sa na nej trhliny. Pre spevnenie omietky je možné do vrstvy hrubej, ale aj tenkej, vtlačiť sklolaminátovú sieťku. Omietku je možné nanášať strojne alebo ručne.
Práca s hlinou rukám neškodí
Hlinené omietky neschnú chemicky, je možné ich kedykoľvek navlhčiť a upraviť. Taktiež si dlho držia vlhkosť a dajú sa tvarovať. Oblúková úprava ostenia a nadpražia pri otvoroch ma prekvapila. Žiadne ostré hrany, ale pekné oblúky. Zaoblené hrany na stenách nerušia priestor a pomáhajú pohybu energie v dome. Oblé hrany chránia rohy pred mechanickým obitím. Oblúky sa pri hlinených omietkach používajú v rôznych variantoch a dodávajú stene prirodzený tvar.
S hlinenou omietkou sa dá krásne pracovať rukami. Netreba používať rukavice ako pri iných omietkach, hlina na ruky nepôsobí agresívne. Hlina ruky vysušuje, čo sa dá odstrániť prírodnými prípravkami na zvláčňovanie pokožky. Myslím, že postačí aj používanie kokosového oleja na ruky.
Hlinenú omietku je potrebné po vysušení pozametať, aby sa z jej povrchu odstránili drobné, usušené čiastočky.
Čo so zvyškom hliny
Nadbytočné množstvo čistej vhlkej hliny je možné uskladniť v nekovových nádobách, s pridaním väčšieho množstva vody. Prikrytá igelitom, ktorý zabráni jej vysušeniu, vydrží aj pol roka. Akonáhle je ale hlina zmiešaná s organickou prísadou (napr. slamou) a nespotrebuje sa, po týždni začne kysnúť a môžete ju vyhodiť. Organická prísada totiž vo vode degraduje a tak znehodnotí zvyšok nespotrebovanej zmesi na omietky.
Farebnosť hlinených omietok
Farba omietky závisí od farby hliny. Môže byť hnedá, môže mať červený či šedý odtieň. Farebná hlina sa dá kúpiť, alebo do klasickej, namiešanej hliny, môžete pridať rôzne organické či anorganické pigmenty. Organické pigmenty sú lacnejšie, ale sú na báze ropných derivátov. Ak chceme čisto prírodné pigmenty, tie sú buď anorganické na báze hliniek alebo z brúsených polodrahokamov. Máte záujem mať zvýrazniť vašu omietku plochami sýtej zelenej či modrej farby? V tomto prípade môžete použiť pigmenty získané z brúsenia polodrahokamov. Ich cena je pomerne vysoká.
Ak chcete hlinené omietky svetlejších farieb, dosiahnete ich primiešavaním napr. prášku z bieleho mramoru. Hlinené omietky je možné aj natierať farbami. Samozrejme, keď už je omietka z prírodného materiálu, mali by byť aj farby prírodné. Najlepšie sú kazeínové.
Pred nanášaním omietok je potrebné urobiť vzorky a nechať ich vyschnúť. Samozrejme každú vzorku je potrebné správne označiť a popísať postup jej miešania. Vzorky môžete nanášať na kusy OBS dosiek, ktorých je na stavbe dostatok ako odpadového materiálu.
Umelecké diela priamo na stenách
Od pradávna sa hlina používa na výrobu rôznych umeleckých diel. Nie je to inak ani pri hlinených omietkach, ktoré vďaka rôznym technikám nemusia byť fádne hladké. Šikovné ruky zručných ľudí, ich fantázia a kreativita, dodajú hlineným omietkam punc jedinečnosti Rozdielne techniky úpravy hliny dokážu priestor oživiť. Ak k tomu pridáte výzdobu pomocou sgraffita, alebo vytvoríte plastické reliéfy, stane sa váš interiér jedinečný. Hlinené plochy na stenách dávajú priestor na vlastnú sebarealizáciu, prípadne na zanechanie svojho odtlačku či podpisu. Hlinené omietky sa môžu pomerne ľahko stať vlastnou a jedinečnou galériou umenia vo vlastnom dome.
Čím si ma hlinené omietky získali
Áno, priznávam sa – po vzhliadnutí domu s hlinenými omietkami im patrí moje srdce. Prečo?
Poskytujú benefity zdravého bývania
Keď som vošla do domu s hlinenými omietkami, doslova ma prepadol pocit pokoja. Všade, kde som sa pozrela, bola hlinená omietka krásnej hnedej farby, ktorá dodávala interiéru prírodný vzhľad. Okrem toho, že do interiéru vnáša hlina kus prírody, má aj pozitívne účinky na vnútornú klímu. Zvyšuje zvukoizolačné vlastnosti prostredia a svojou schopnosťou absorbovať a uvoľňovať vlhkosť, prispieva k regulácii vlhkosti. Na dotyk sú chladnejšie ako drevo či iné prírodné izolanty Hlina je chladná, ale menej chladná ako betón či kameň. Vlastnosť hliny, ktorú využívajú aj kachliari, je schopnosť akumulovať teplo. Aj hlinené omietky majú túto vlastnosť, ktorú ľudia dokážu oceniť hlavne počas vykurovacieho obdobia. Ak v dome spojíte izolačné materiály a akumulátormi tepla, získate tepelnú pohodu pri nižšej energetickej spotrebe.
Rada by som niekedy zmerala v spálni s hlinenými omietkami koncentráciu CO2 a porovnala s výsledkami, ktoré sú uvedené v článku o meraní CO2 v interiéri. Myslím, že to by bol ďalší benefit zdravého bývania v dome s hlinenými omietkami.
Poskytujú plochu na sebarealizáciu
Stvárnenie hlinených omietok, od hladkých až po umelecké diela, je naozaj krásne. Tak ešte zopár skvelých nápadov. Stačí zmeniť štruktúru omietky, pridať viac slamy, vyhrať sa s hrúbkou omietky a dostanete do domu obrazy a obrazce podľa vlastnej predstavy. A práve táto jedinečnosť práce s hlinou, táto ručná premena formy “hliny spoza domu” na hlinu v interiéri, ma veľmi uchvátila. Až tak, že som dostala do hlavy červíka o rozšírení radu fanúšikov hliny. Dokonca som pozerala na nete, ako sa naučiť robiť hlinené omietky. Našla som kurzy na stránke občianskeho združenia ARTUR a vôbec ma neprekvapilo, že sú skoro všetky už obsadené.
Vnášajú prírodu a pohodu do interiéru
Súčasným trendom je vnímanie svetla v interiéri. Atmosféra každej miestnosti v dome sa počas dňa mení aj vďaka osvetleniu. Tento pohľad na interiér som sa naučila na workshopoch spoločnosti Velux. Jednoducho sa pozerať na plochy v dome a citlivo vnímať, ako sa menia pri rôznych svetelných intenzitách. Ako sa mení atmosféra domu počas dňa. A musím povedať, že svetlo na hlinených omietkach vyzerá mäkko a teplo. Akosi som ho vnímala inak ako na klasických stenách. Bolo to také prírodné, také zemité. Akoby v lese osvetľovalo slnko zem.
Prechádzka domami s hlinenou omietkou lahodila mojej duši. Žiadne hluky, ozveny, všade príjemná farba, steny príjemné na dotyk. V kombinácii s drevom či kameňom majú upokojujúci vplyv na človeka. Viem si živo predstaviť relaxovať v takýchto miestnostiach. Odvážim sa tvrdiť, že takto upravené miestnosti pozitívne vplývajú na psychiku človeka. Teda, na moju určite.
Ľudia pracujúci s hlinou jej dávajú svoje srdce
Nadšenie ľudí, ktorí tieto omietky vytvárajú, je nákazlivé. Vo mne zanechali naozaj veľkú, pozitívnu stopu. Málokedy stretávam ľudí, ktorých práca baví a robia ju s láskou. Svetom hlinených omietok ma previedli špecialisti na hlinené omietky zo skupiny Organica: Peter Coch – Shaman a Jozef Raškovič, za čo im veľmi pekne ďakujem.
Tak už viete čím si ma hlinené omietky získali?
Ak máte pocit, že hlinené omietky hravo zvládnete doma sami, musím vám prezradiť, že to nie je až také jednoduché. Omietku nestačí len naniesť, omietku treba aj stabilizovať tak, aby vydržala. Treba ju prispôsobiť podmienkam vášho domu. Takže doporučujem konzultácie u ľudí, ktorí s tým majú skúsenosti a vedia poradiť.
A tu je kontakt na ľudí, ktorí vám ochotne poradia a pomôžu: organica.name@gmail.com, 
0911 644 899.
Môj tip na záver
Pri návšteve domov, kde boli hlinené omietky, som mohla vidieť ešte jednu stavbársko – tesársku lahôdku. Nad vstupom bola postavená drevená pergola. Poviete si, čo už je len na drevenej pergole výnimočné? Veď ju majú v mnohých rodinných domoch. Áno súhlasím s vami. Ale aj tak táto bola výnimočná. Pozrite sa na detaily jej vyhotovenia a možno na to prídete aj sami.
Ja som na to neprišla sama, upozornili ma na to moji sprievodcovia hlineným stavbárskym svetom. Táto pergola bola vyhotovená technológiou tradičného japonského stolárstva. Všetky spoje na pergole sú vyhotovené bez klincov. Sú na nich viditeľné drevené kolíky, ktoré rôzne tvarované spoje spevňujú.
Dozvedela som sa, ako v Japonsku vyhotovujú tieto stolárske spoje – špeciálnymi pílkami v tvare mačiet. Ani pri tomto rozprávaní mojich sprievodcov nechýbalo nadšenie pre postupy práce s drevom v súlade s prírodou. Tradičné japonské stolárstvo používa spoje vyhotovené klasickým spôsobom, bez akýchkoľvek kovových spojovacích materiálov. Pri ich vyhotovení je dôležitá typická japonská precíznosť. Potešilo ma, že aj u nás si takýto spôsob práce s drevom našiel svojich priaznivcov.
Pozrite si krásne drevené spoje japonského stolárstva (japanese Joinery).
Vybrala som pre vás dve lahôdky z tradičnej japonskej stolárčiny. Ak sa posnažíte, nájdete takýchto videí omnoho viac.
V článku boli použité aj fotografie so súkromného archívu Petra Cocha.