Deň matiek a Svetový deň rodiny. Tento rok si ich netradične pripomenieme v dňoch idúcich za sebou. 14. mája a 15. mája. K ich oslave nepotrebujeme drahé dary, gýčové predmety z obchodov, ani špeciálne balené sladkosti. Výnimočnosť týchto sviatkov vychádza z nášho srdca. Stačia spoločne strávené chvíle alebo spomienka, poďakovanie, úsmev, krátky telefonát či milé slová.
14. máj – Deň matiek
Matku, ako darkyňu života oslavovali už v starovekom Grécku aj v Ríme. V tom čase sa tento sviatok spájal s oslavou bohyne, nech už sa volala akokoľvek. V 16. storočí sa oslavovala Nedeľa matiek, počas ktorej malo služobníctvo voľno, aby mohlo ísť na návštevu k svojim mamám. Takže podstata sviatku je už od pradávna rovnaká. Uctiť si matku. Uctiť si človeka, ktorý dáva život a na ktorého pleciach je výchova potomstva a starostlivosť o rodinu.
Deň matiek a naše mamy
Žena sa stáva matkou, keď porodí dieťa. Keď drží v náručí ten krásny batôžtek, ktorý občas zaplače, no z drvivej väčšiny dňa ešte spinká. Keď sa nevie nabažiť tej krásnej, bábätkovskej vône, ktorá keď sa raz stratí, sa už nikdy nevráti. Keď sa zrazu zmenia priority jej života. Keď sa stáva zodpovednou za svoje dieťa. Proste, keď sa žene obráti jej zabehnutý, bezstarostný život naruby.
Deň matiek patrí všetkým mamám
Mama. Tá klasická žena, ktorá porodí dieťa. Myslím si, že pôrod je len prvý krok. Tie ďalšie sú omnoho ťažšie. Vychovať dieťa, vstávať k nemu keď je choré, starať sa o všetky jeho potreby, poskytovať mu bezpečie
a domov. Toto znie veľmi jednoducho, ale je to neskonale ťažké. Starostlivosť o deti nepozná reparát. Všetko je potrebné urobiť čo najsprávnejšie na prvý krát. Je krásne keď matka má pri tejto činnosti podporu rodiny. Keď nie je na všetko sama.
Adoptívna mama poskytuje opateru, výchovu a bezpečie pre cudzie deti. Je to krásne poslanie, je to obdivuhodný cieľ. A zároveň to môže byť veľmi krehký vzťah. Téma adopcie je citlivá pre obidve strany, tak pre rodičov ako aj pre dieťa.
Slobodná mama. Nie, nehovorím o ženách, ktoré majú partnerský vzťah a dieťa má v rodnom liste uvedené aj meno otca. Hovorím o ženách, ktoré sa odhodlajú priviesť na svet dieťatko samé. Ktoré meno otca nikdy neuvedú a celú ťarchu výchovy preberajú na seba. Je to odvážne rozhodnutie, za ktoré si každá slobodná mama zaslúži obdiv.
Stará mama. Sú to mamy, ktoré dostali vlastne šancu na reparát pri výchove. Samozrejme svojich vnúčat.
Možno práve preto sú staré mamy tolerantnejšie, láskavejšie a vnúčatká viac rozmaznávajú. Stará mama je pre vnúčatká najlepšia mama na svete a tak si ju aj pamätajú.
Prastará mama. Je síce najstaršia, ale aj najláskavejšia. Prastarké už len spomínajú a svoje pravnúčatká rozmaznávajú a tešia sa z nich.
Je jedno na akom stupni v hierarchii matky sa nachádzate. Či ste mamy, staré mamy alebo prastaré mamy, vždy ste pre rodinu dôležité. Vám patrí úcta a vďaka za všetko čo ste dokázali. Všetkým mamám budú v tento deň patriť poďakovania a spomienky. Možno sa aj občas slza v oku zaleskne.
A práve vám či nám, všetkým mamám, je venovaný Deň matiek.
15. máj – Svetový deň rodiny
Tu sú moje získané informácie o tomto dni. Svetový deň rodiny bol vyhlásený Organizáciou spojených národov (OSN) v roku 1993 ako deň, ktorý má pripomenúť dôležitosť rodiny v rámci spoločnosti. Tento deň má byť zároveň podnetom na zamyslenie nad rodinnou politikou v danej krajine. Z tohto uhla pohľadu je určený hlavne pre organizácie, zaoberajúce sa problematikou rodiny.
Verte, neverte, mne v týchto informáciách niečo chýba. Spojenie, podľa mňa tohto nesmierne dôležitého sviatku, s tými, ktorých sa týka najviac. So samostatnými rodinami. Oni ako prví by mali tento sviatok oslavovať, stretávať sa, prežívať spoločné chvíle a pripomínať si dôležitosť súdržnej a fungujúcej rodiny.
Preto ponúkam pohľad na tieto dva sviatky v jednom celku. Aby sme si pri oslave Dňa matiek pripomenuli aj dôležitosť rodiny. Pretože rodina má také isté dôležité postavenie v živote človeka ako matka. Tak začnime oslavovať Svetový deň rodiny zo svojho srdca. Nie preto, že to vyhlásilo OSN. Nie preto, že organizácie pripravia rôzne aktivity k tomuto dňu. Ale preto, že rodinu máme v srdci. že si ju vážime a že má pre nás veľkú hodnotu.
Prečo dnes rodina nefunguje správne?
Rodina – základná bunka spoločnosti. Tak nás to kedysi učili. Teraz som sa dočítala aj o hlavných znakoch rodiny. Je to každodenný kontakt, spoločná domácnosť. Členov rodiny navzájom spájajú zväzky príbuzenské ktoré môžu byť partnerské, manželské súrodenecké, pokrvné zväzky rodičovské, pestúnske a adoptívne. Členovia rodiny si pomáhajú pri starostlivosti, pri výžive ako aj pri výchove.
Myslím si, že človek si zakladá rodinu z túžby niekam patriť. Nebyť sám. Pretože človek má v genetickej výbave život v skupine a nie osamotene. A tak od určitého veku túžime mať deti, rodinu, snívame o tom, ako to bude fungovať. Vzor si berieme z prostredia, v ktorom sme vyrastali a prenášame ho ďalej, do rodín, ktoré si zakladáme. No okrem týchto vnútorne prenášaných zvykov sa novozaložené rodiny ocitnú aj v situáciách, s ktorými vôbec nerátali. Spoločnosť sa mení, podmienky sa menia a rodina musí všetkému čeliť a všetko zvládať.
Dnešná doba je charakteristická konzumným spôsobom života. Hlavným cieľom sa stáva nadspotreba a uspokojovanie hmotných potrieb. Tejto novej realite, tejto dobe, sa prispôsobuje aj rodina. Konzum ženie ľudí k míňaniu peňazí a následne k ich zarábaniu. Rodičia prestávajú mať čas na deti, ich prioritou sa stáva práca. Nie že by sa nechceli o deti starať. Skôr nezvládajú situáciu, ktorú vo svojom živote nezažili, pretože vyrastali úplne v iných podmienkach. Nechápu svoje deti, nevedia im pomôcť. Deti veľakrát musia problémy, s ktorými sa stretávajú, riešiť samé.
Keď si členovia rodiny nevedia poradiť s problémami, hľadajú pomoc na internete alebo v partii kamarátov. A tak sa pomaly stráca každodenný kontakt, prestáva existovať spoločná domácnosť a rodina sa rozpadáva. Z dnešných rodín sa strácajú hodnoty ako je láska, priateľstvo, porozumenie a rodinná súdržnosť.
Som vďačná za svoju rodinu
Mám to šťastie, že som žila a vyrastala v rodine, kde sa nám mali čas venovať rodičia ale hlavne starí rodičia. V čase môjho detstva spoločnosť veľmi nevytvárala podmienky pre matky, aby sa o deti mohli dlhšie starať doma. Rodičia síce chodili do práce, ale o mňa a o sestru sa starali starí rodičia.
Naša rodina bola veľká, či už zo strany maminy alebo ocka. Stretávali sme sa pri rôznych udalostiach. Keďže som bola v mojej generácii najmladší člen rodiny, absolvovala som s rodičmi takmer všetky svadby, oslavy, pohreby. Doteraz mám rada celú našu rodinu, vlastne to, čo z nej ostalo. Pretože čas beží a berie nám ľudí, ktorých sme mali radi. A tak sa pre mňa stáva doslova drogou stretnutie s najbližšou rodinou, so sesternicami a bratrancami z prvého či z druhého kolena. Milujem okamihy, keď môžem spomínať. Keď sa môžem stretávať s ľuďmi, čo mi aspoň na chvíľu vrátia späť okamihy veľkej rodiny.
Nechcem aby to nevyznelo, že len spomínam a súčasná rodina nemá pre mňa význam. Má význam a veľký. Veď pocit, že niekto vás má rád, že niekto si na vás občas spomenie je úžasný. A pokiaľ je to obojstranné a vy tých ľudí máte tak isto v srdci, tomu sa už hovorí šťastie. A ja to šťastie mám. Mám fungujúcu, veľkú a rozvetvenú rodinu a to nielen z mojej strany.
Verím, že počas druhého májového víkendu si nájdete všetci čas na svoju mamu, na svoju rodinu. Že strávite spolu krásne chvíle či už na výlete, alebo pri posedení doma, alebo na záhrade, prípadne niekoho potešíte obyčajným telefonátom. Sú to nenahraditeľné chvíle. Sú to impulzy pre tvorbu spomienok. Sú to chvíle plné energie a lásky. Chvíle, ktoré nám dávajú pocit spolupatričnosti.
Prajem všetkým krásny Deň matiek a Svetový deň rodiny. Oslávte ich s tými, ktorých máte radi a spomeňte si na tých, ktorí vás mali radi.
Nie, nezabudla som na otcov, ako by sa zdalo. Otcom a deťom sa budem venovať v článku koncom mája.
Môj tip na záver
Poznáte básničku od Milana Rúfusa: Modlitba za rodičov? Máte doma jeho knižku, z ktorej táto básnička pochádza? Že ste na ňu zabudli? Alebo nemáte doma ani knižku, ani nepoznáte básničku?
Nevadí. Ja som ju tiež bola vybrať z hromady odložených detských kníh. Oprášila som ju a keďže je to krátka básnička napíšem vám ju. Prečítajte si ju, prečítajte ju svojim deťom, pripomeňte ju svojim mamám. Myslím, že tento víkend je na jej “oprášenie” tá pravá chvíľa.
Milan Rúfus: Modlitba za rodičov
Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.
Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba na včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.
Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.
(Milan Rúfus, zbierka Nové modlitbičky, Mladé letá 1994)